Foto: Tibor Czitó.
Milan Kolcun je Košičan, ktorého pozná azda každý. No nie každy pozná tajomstvá a príbehy Košíc, o ktorých Vám veľmi rád porozpráva napríklad na jedných z jeho Potuliek mestom. Okrem iného je aj spisovateľ, moderátor a samozrejme cyklista. A aby sa nezabudlo, tiež víťaz ankety Košican roka 2018. Nech sa páči, prečítajte si rozhovor s Milanom Kolcunom, ktorému z redakcie KOSICEGO.sk ďakujeme za všetko, čo pre mesto Košice neúnavne robí a chystá.
Aký moment vo Vás rozpálil tak silnú lásku k mestu Košice?
To nebolo o momente, ale o uvedomovaní si kvalít tohto mesta. Postupne sa mi kryštalizovali Košice ako ideálne m(i)esto na život. Spočiatku som sa sem len rád vracal z ciest. Mal som tu rodičov a mnohých kamarátov. Nepokúšal som sa ešte definovať, prečo sa mi tak páčia. No potom prišlo poznanie, že tu mi je najlepšie. Že mám tu všetko blízko, dosiahnuteľné pešo alebo na bicykli. A priateľov ešte bližšie. Keďže bývam sám, už som sa pristihol pri pocite, že rodinou sa mi stávajú Košice. Ale možno som len typ, ktorý sa má problém adaptovať inde.
V čom sú podľa Vás Košice jedinečné?
U Košičanov vzbudzujú spomienkový optimizmus. To však dokáže prebudiť aj trebárs Spišská Nová Ves u Novovešťanov a podobne. Jedinečnosť Košíc, podľa mňa, tkvie v neopakovateľnej kombinácii ľudí, fenoménov, stavieb, festivalov. Z toho vyplýva, že jedinečné je tým pádom každé mesto, každé svojím typom jedinečnosti. Nemusíme sa teda my, Košičania, až tak vyťahovať. (Ale ani Novovešťania).
Ale predsa len aj sa môžeme. Košice patria v rámci nášho euroregiónu k stredne veľkým mestám. A tá veľkosť/malosť je veľmi príjemná. Sú veľké i malé zároveň. Veľké, lebo ponúkajú pestré kultúrne vyžitie (balet, operu, filharmóniu, divadlá vrátane alternatívnych, desiatky hodnotných festivalov, kamenné kiná), viac než desiatku náboženstiev, zahraničných študentov rôznych krajín, reštaurácie s cudzokrajnými kuchyňami, športoviská rôznych druhov, takmer všetky architektonické štýly), skrátka človek sa tu nudí, len ak má taký životný program, alebo je ignorant, či má na to nábeh v rámci diagnózy. Na druhej strane sú Košice malé. Tak príjemne malé, že stačí 45 minút chôdze a z Hlavnej sa ocitnete v lese. Takmer všade sa dostanete pešo alebo aspoň na bicykli. Stretnete raz za čas aj tých istých ľudí, bez toho, aby ste sa s nimi dohodli na stretnutí. Zaregistrujete tu prvky veľkomestskej pýchy i malomeštiackeho gadžizmu, pričom na prvý dojem sa môžu popliesť jedni s druhými.
Tzv. Potulky mestom realizujete v Košiciach už mnoho rokov. Ako tento formát vznikol?
Pred 17 rokmi bolo v Košiciach ešte málo turistov, a tak sme s Lacom Koránom, šéfom Mestského informačného centra, vymysleli, že budem sprevádzať inú cieľovku, takú, ktorá tu je, ak by aj turisti nedošli, a to Košičanov. Aby z toho ale bol projekt, ktorý tých istých klientov pritiahne opakovane každý mesiac, museli sme ich zakaždým zaujať novou prehliadkou na inú tému a vždy po inej trase (Židovské Košice, Podzemné Košice, Dóm sv. Alžbety, Košice z električky, Veže Košíc…) Odvtedy sme vymysleli asi 110 tém a toľko isto trás, po ktorých sme odprevádzali tisíce Košičanov i návštevníkov.
Zaujímavostí z Košíc je určite mnoho. Prezradíte niektorú z nich, ktorá Vašich potulkárov stále fascinuje?
Sú to stovky atraktivít. Na ľubovoľnej potulke ich za hodinu stihneme ukázať desiatky. Potulka je postavená na zaujímavosti. Tiež na tom, že ľudí vezmeme na bežne neprístupné miesta. A ešte aj na popularizačnom výklade a humore.
Fascinujúce sú trebárs smajlíky na Dóme, mýty o košickom metre, niektoré výtvory streetartu. Príďte na potulku najbližší prvý víkend v mesiaci a tam vás takýmito zaujímavosťami zahltím 🙂. Vstupné je na mieste 3,49€, pričom deti sú zadarmo. Viac nájdete na www.potulka.sk.
Aký najzvláštnejší príbeh je okolo niektorej z vecí, ktorú môžeme vidieť na Hlavnej ulici pri bežnej prechádzke?
Je pozoruhodné, ako sa menila doba. Vidno to napr. v parčíku, kde teraz stojí socha košického erbu, ktorá odkazuje na najstaršiu zachovanú erbovú listinu v Európe venovanú panovníkom nejakému mestu.
No pred touto apolitickou plastikou zhruba na tom mieste stála socha prvého komunistického prezidenta Klementa Gottwalda. A ešte pred ním zasa socha Stalina. Ešte skôr Štefánikova socha. A pred viac než sto rokmi tam umiestnili uhorskú sochu Rákocziovského vojaka a domobranca. Ten parčík reflektuje hľadanie identity mesta a pohnuté dejiny s tým spojené.
Môj kamarát Igor Kupec má dokonca nápad spraviť z námetov týchto pamätníkov, striedajúcich sa v čase, jeden flexibilný pamätník, ktorý napovie čosi o tom, aké sú dejiny premenlivé a vrtkavé.
Okrem mnohých aktivít ste aj spisovateľ. Pripravujete nejakú knižnú novinku v blízkej dobe?
Napísal som už o meste 9 kníh, z toho 3 vyšli aj v angličtine. Teraz píšem desiatu. Jej titul je Košice na každý deň a podtitul: 366 tipov na použitie mesta. Bude tam námet na prechádzku na každý dátum v roku, podľa toho, čo sa v ten deň hodí. Ak kvitnú poniklece, tak pozvem na poniklecovú lúčku. Ak sú narodeniny nejakého umelca, bude tam pozvánka k jeho dielu vo verejnom priestore. Ak má nejaký kostol odpust, bude sa vychádzka končiť v tom kostole. Ak sa koná nejaký každoročný festival v ten deň, bude tam niečo zaujímavé o danom festivale a pozvánka na neho. Okrem pozvania však tam pripíšem stručné dejiny daného fenoménu či človeka, písané „kolcunovštinou“, v rámci ktorej je založená na popularizácii a pokrýva ju aj nesúrodá vrstva humoru.
Stretávate sa s niektorým mýtom o Košiciach, ktorý si ľudia medzi sebou zaužívali?
Trebárs je to povesť o kameni v Dóme, ktorý údajne, keď sa vyberie, celý kostol sa zrúti. Alebo o tom, že na Hlavnej je dom, ktorý si dal postaviť žobrák z almužien, ktoré vyzbieral. Ani v jednom z prípadov však nejde o pravdivý príbeh. Sorry.
Okrem týchto mnohých povestí však rád živím aj novodobé mýty, kde pristupujem k mestu s láskavým humorom, ako napr. mýtus o košickom metre či o tom, že KVP, vlastne znamená Košický vesmírny program. Veď mesto je aj priestor na zapájanie fantázie a hravosť. Odtiaľ je už len skok k snívaniu, pričom niektoré zo snov by sa mohli aj realizovať.
Kedy sa chystáte Potulky opäť rozbehnúť?
Prvovíkendové potulky hneď, ako bude možné organizovať zhromaždenia do 50 ľudí. Ale sprevádzam aj na objednávku, a tam si ma môžu objednať hoc aj len dvaja ľudia, takže ak by ich nebolo viac než 6, tak to už budem môcť pomaly začať. Takéto prehliadky robím veľmi rád, lebo ich šijem na mieru klienta, prispôsobujem mu čas, dĺžku prehliadky, miesto stretnutia i záveru, výber pozoruhodností a štýl podania. Inak sa venujem dôchodcom a inak škôlkarom. Inak sprevádzam vozičkárov, inak cyklistov, či online korčuliarov. Inak náboženských pútnikov a inak účastníkov teambuildingu. Je to tým pádom, zakaždým neopakovateľný zážitok.
Kedy obnovíte originálnu talkshow BEZ ŠEPKÁRA, ktorá už roky býva každý mesiac vypredaná na Malej scéne Štátneho divadla?
Hneď ako sa otvoria divadlá. Talkshow je činnosť, ktorú robievam najradšej (spomedzi tých pracovných). Pozývam do nej vždy najmenej 5 úchvatných ľudí, plus máme tam glosujúce správy z Košíc a je tam celkovo dosť humorno. Už som nevydržal bez nej, a tak som si začal robiť jej odnož BEZ ŠEPKÁRA ONLINE, ktorú si možno kedykoľvek pozrieť na YouTube kanáli Milan Kolcun. Každé 3 dni tam pridávam ďalší odľahčený rozhovor. Onedlho to teda budem striedať: show v divadle a show online.
Galéria k článku
Zdroj: Milan Kolcun pre kosicego.sk
